Nebeská mechanika je odvetvie klasickej mechaniky, ktoré sa zaoberá pohybom nebeských telies, ako sú planéty, mesiace, asteroidy, kométy a iné objekty vo vesmíre, pod vplyvom gravitačných síl. Ide o základný študijný odbor astronómie a astrofyziky, zameraný na pochopenie pohybov a interakcií nebeských telies v rámci newtonovskej mechaniky alebo v presnejších prípadoch so začlenením Einsteinovej teórie všeobecnej relativity.
Kľúčové pojmy a princípy nebeskej mechaniky:
1. Keplerove zákony planetárneho pohybu: Johannes Kepler na začiatku 17. storočia sformuloval tri zákony pohybu planét na základe astronomických pozorovaní, ktoré vykonal Tycho Brahe. Tieto zákony popisujú obežné dráhy planét okolo Slnka:
a. Prvý Keplerov zákon (Elipsový zákon): Planéty sa pohybujú po eliptických dráhach, pričom Slnko je v jednom z ohniskových bodov.
b. Druhý Keplerov zákon (zákon o rovnakých plochách): Úsečka spájajúca planétu a Slnko vymetá rovnaké plochy v rovnakých časových intervaloch.
c. Tretí Keplerov zákon (zákon harmónie): Druhá mocnina obežnej doby planéty je priamo úmerná tretej mocnine hlavnej poloosi jej obežnej dráhy.
2. Newtonov zákon univerzálnej gravitácie: Sir Isaac Newtonov zákon univerzálnej gravitácie, publikovaný koncom 17. storočia, vysvetľuje gravitačnú príťažlivosť medzi akýmikoľvek dvomi hmotnými objektmi. Sila príťažlivosti medzi dvoma objektmi je priamo úmerná súčinu ich hmotností a nepriamo úmerná druhej mocnine vzdialenosti medzi ich stredmi.
3. Problém dvoch telies: Problém dvoch telies je zjednodušený scenár v nebeskej mechanike, kde sa uvažuje o pohybe dvoch nebeských telies, za predpokladu, že žiadne iné významné gravitačné vplyvy nie sú.
4. Problém N-telesa: Problém N-telesa je zložitejší scenár, kde sa berú do úvahy gravitačné interakcie medzi tromi alebo viacerými nebeskými telesami. Hľadanie analytických riešení pre systémy N-telies nad rámec dvoch telies je často náročné, čo vedie k vývoju numerických metód a počítačových simulácií na presné predpovede.
5. Poruchy: V nebeskej mechanike poruchy označujú malé zmeny alebo poruchy v pohybe nebeských telies spôsobené gravitačnými interakciami s inými nebeskými telesami. Tieto poruchy môžu viesť k zmenám obežných dráh a dokonca k dlhodobým zmenám v pozíciách planét a iných objektov.
6. Orbitálne prvky: Orbitálne prvky sú matematické parametre používané na opis tvaru, orientácie a polohy obežnej dráhy. Sú zásadné pri predpovedaní budúcich pozícií a pohybov nebeských telies.
Nebeská mechanika hrá kľúčovú úlohu pri pochopení pohybu nebeských telies v našej slnečnej sústave a mimo nej. Umožňuje astronómom a astrofyzikom presne predpovedať polohy planét, mesiacov a iných objektov, čo je nevyhnutné pre vesmírne misie, astronomické pozorovania a vesmírny prieskum všeobecne. Okrem toho nebeská mechanika pomáha pri objavovaní a štúdiu exoplanét, gravitačných vĺn a rôznych iných javov vo vesmíre.