Coroncina Divina Misericordia

Nicola Imperati

Informácie o aplikácii

Formy oddanosti Božiemu Milosrdenstvu prenášané prostredníctvom sestry Faustíny sú:
Uctievanie obrazu Milosrdného Ježiša;
sviatok milosrdenstva;
Korunka k Božiemu milosrdenstvu;
Hodina milosrdenstva;
šírenie kultu Božieho milosrdenstva;
Apoštolstvo Božieho milosrdenstva.

Božie milosrdenstvo

Sláva jeho svätosti rástla spolu so šírením kultu Božieho milosrdenstva a milostí získaných na jeho príhovor. 22. februára 1931 si sestra Faustína do svojho denníka zapísala: «Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som Pána Ježiša oblečeného v bielom rúchu: jedna ruka zdvihnutá, aby žehnala, kým druhá sa dotkla rúcha na mojom hrudník, ktorý tam vypustil dva veľké lúče, jeden červený a druhý bledý. [...] Ježiš mi povedal: „Namaľuj obraz podľa vzoru, ktorý vidíš, s nápisom nižšie: Ježišu, dôverujem Ti! Chcem, aby bol tento obraz uctievaný [...] na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude uctievať tento obraz, nezahynie. [...] Chcem, aby bol obraz [...] slávnostne požehnaný v prvú nedeľu po Veľkej noci: táto nedeľa musí byť sviatkom milosrdenstva.“[ 7]
Pápež svätý Ján Pavol II. napísal encykliku: Dives in Misericordia, druhý jeho pontifikát (1980), celý venovaný oddanosti, ktorú sa naučila od skromnej poľskej mníšky a bol to on, kto ju 30. apríla 2000 vyhlásil za svätú. Pri tejto príležitosti pápež prvýkrát ustanovil sviatok milosrdenstva, ktorý sa má sláviť každý rok prvú nedeľu po Veľkej noci.

Korunka Božieho milosrdenstva

Podrobne rovnaká téma: Korunka k Božiemu milosrdenstvu.
V súkromnom zjavení v roku 1935 Ježiš údajne požiadal sestru Faustínu o konkrétnu formu modlitby známu ako „korunka Božieho milosrdenstva“. Božie milosrdenstvo, milosť obrátenia a odpustenie hriechov, najmä v hodine smrti, by bolo udelené duši, ktorá odriekala korunku Božieho milosrdenstva[8]: «Moje milosrdenstvo zahalí život a najmä hodinu smrti duše, ktoré budú recitovať túto korunku»[9].