Medzi jej obsahom je pojednávanie o viere v nadprirodzené javy
Moslimovia sú v chápaní fenoménu džinov rozdelení do dvoch extrémnych myšlienkových prúdov. Sú takí, ktorí veria v existenciu džinov natoľko, že upadajú do polyteizmu tým, že si z nich robia ochrancov, dokonca – na'udzubillah – až do bodu oddanosti im. Samozrejme, takéto presvedčenia sú v rozpore so systémom viery v islame, ktorý učí koncept monoteizmu Alaha SWT.
Sú aj niektorí moslimovia, ktorí si myslia, že džinovia sú imaginárni, alias len ilúzia. Dôvodom je, že fenomén džina je iracionálny a nedá sa experimentálne dokázať. Absolútne teda odmietajú fenomén džinov a tých, ktorí v nich veria, považujú za kacírov. V skutočnosti takýto predpoklad tiež nie je v súlade so systémom viery v islam a nie je v súlade so slovami Alaha a slovami proroka Mohameda.
Ak ateisti neveria v existenciu džinov a neveria v nadprirodzené javy, je to prirodzené, pretože neveria informáciám obsiahnutým v Koráne a Sunne proroka. Ak mu však moslimovia neveria z dôvodov, ktoré sú iracionálne a nemožno ich experimentálne dokázať, je potrebné zhodnotiť kvalitu ich viery v nadprirodzené veci: nie je veriaci povinný veriť v nadprirodzené veci?