Surah Ikhlas

AppleKing

Obsahuje reklamy

Informácie o aplikácii

Korán je ústredným náboženským textom islamu, o ktorom moslimovia veria, že je zjavením od Boha (Alaha). Je všeobecne považovaný za najlepšie dielo klasickej arabskej literatúry. Je usporiadaný do 114 kapitol (súra (سور‎; jednotné číslo: سورة‎, sūrah)), ktoré pozostávajú z veršov (āyāt (آيات‎; jednotné číslo: آية‎, āyah)).

Moslimovia veria, že Korán bol ústne zjavený Bohom poslednému prorokovi Mohamedovi prostredníctvom archanjela Gabriela (Džibrila), postupne počas obdobia asi 23 rokov, počnúc mesiacom ramadánu, keď mal Mohamed 40 rokov; a končil v roku 632, v roku jeho smrti. Moslimovia považujú Korán za najdôležitejší Mohamedov zázrak; dôkaz jeho proroctva;[a vyvrcholenie série božských posolstiev počínajúc tými, ktoré boli zjavené Adamovi, vrátane Tawrah (Tóra), Zabur ("žalmy") a Injil ("Evanjelium"). Slovo Korán sa v samotnom texte vyskytuje asi 70-krát a na Korán sa údajne vzťahujú aj ďalšie mená a slová.

Moslimovia si myslia, že Korán nie je jednoducho inšpirovaný Bohom, ale je doslovným slovom Boha. Mohamed to nenapísal, keďže nevedel písať. Podľa tradície niekoľko Mohamedových spoločníkov slúžilo ako pisári a zaznamenávali zjavenia. Krátko po prorokovej smrti bol Korán zostavený spoločníkmi, ktorí si jeho časti zapísali alebo sa naučili naspamäť. Kalif Uthman zaviedol štandardnú verziu, teraz známu ako Uthmanský kódex, ktorý je všeobecne považovaný za archetyp Koránu, ktorý je dnes známy. Existujú však varianty čítaní, väčšinou s malými rozdielmi vo význame.

Korán predpokladá oboznámenie sa s hlavnými príbehmi vyrozprávanými v biblických a apokryfných písmach. Niektoré sumarizuje, inými sa podrobne zaoberá a v niektorých prípadoch predkladá alternatívne správy a interpretácie udalostí. Korán sa opisuje ako kniha vedenia pre ľudstvo (2:185). Niekedy ponúka podrobné popisy konkrétnych historických udalostí a často zdôrazňuje morálny význam udalosti pred jej naratívnou sekvenciou.[28] Doplnenie Koránu o vysvetlenia niektorých záhadných koránskych príbehov a rozhodnutí, ktoré tiež poskytujú základ pre šaríu (islamské právo) vo väčšine denominácií islamu, sú hadísy – ústne a písané tradície, o ktorých sa predpokladá, že opisujú slová a činy Mohameda. Počas modlitieb sa Korán recituje iba v arabčine.

Niekto, kto si zapamätal celý Korán, sa nazýva hafiz („zapamätateľ“). Ayah (verš z Koránu) sa niekedy recituje so špeciálnym druhom prednesu vyhradeným na tento účel, nazývaným tajwid. Počas mesiaca ramadán moslimovia zvyčajne dokončia recitáciu celého Koránu počas modlitieb tarawih. Aby bolo možné extrapolovať význam konkrétneho koránskeho verša, moslimovia sa spoliehajú skôr na exegézu alebo komentár (tafsir), než na priamy preklad textu.