1 (Žalm Dávidov na pamiatku.) Hospodine, nekarhaj ma vo svojom hneve, ani ma netrestaj vo svojom rozhorčení.
2 Tvoje šípy sa pevne zapichujú do mňa a tvoja ruka ma tlačí.
3 Na mojom tele niet zdravia pre tvoj hnev; ani niet odpočinku v mojich kostiach pre môj hriech.
4 Lebo moje neprávosti prešli cez moju hlavu, ako ťažké bremeno sú pre mňa ťažké.
5 Moje rany zapáchajú a sú poškodené pre moju hlúposť.
6 Trápim sa; Som veľmi poklonený; Celý deň smútim.
7 Moje bedrá sú totiž naplnené odpornou chorobou a v mojom tele niet zdravia.
8 Som slabý a zlomený, reval som pre nepokoj svojho srdca.
9 Pane, pred tebou je všetka moja túžba; a moje stonanie nie je skryté pred tebou.
10 Moje srdce dychtí, moja sila ma slabne, čo sa týka svetla mojich očí, aj to sa odo mňa vytratilo.
11 Moji milenci a moji priatelia stoja bokom od mojej bolesti; a moji príbuzní stoja ďaleko.
12 Aj tí, čo sa usilujú o môj život, kladú mi osídlo, a tí, čo hľadajú moje zlé, hovoria neprávosti a celý deň si vymýšľajú podvody.
13 Ale ja ako hluchý som nepočul; a bol som ako nemý, ktorý neotvára ústa.
14 Bol som teda ako človek, ktorý nepočuje a v ústach ktorého niet výčitiek.
15 Lebo v teba, Hospodine, dúfam, vypočuješ, Pane, Bože môj.
16 Lebo som povedal: Počujte ma, aby sa inak neradovali nado mnou.
17 Lebo som pripravený zastaviť sa a môj zármutok je neustále predo mnou.
18 Lebo vyhlásim svoju neprávosť; Budem ľutovať svoj hriech.
19 Moji nepriatelia sú však živí a silní, a množí sa tí, ktorí ma nenávidia neprávom.
20 Aj tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, sú mojimi protivníkmi; pretože sa riadim tým, čo je dobré.
21 Neopúšťaj ma, Hospodine, Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
22 Ponáhľaj sa mi pomôcť, Pane, moja spása.