(Română)
Prin istoria României se înțelege, în mod convențional, istoria regiunii geografice românești precum și a popoarelor care au locuit-o și care, pe lângă diferențele kultúrno-politická, a transformačná starostlivosť, kultúrna politika, transformácia dus la recunoașterea României drept subiect istoric de sine stătător. Într-o accepțiune mai restrânsă, prin istoria României sa înțelege doar istoria statului unitar, adică istoria statului modern România, a Regatului României și a formalor de organizare intermediare, a dokonca aj formality precum țional.
(Angličtina)
Osídlenie územia dnešného Rumunska sa začalo v mladšom paleolite, po ktorom nasledovali písomné záznamy potvrdzujúce kráľovstvo Dácia, jeho dobytie a následnú romanizáciu Rímskou ríšou počas neskorého staroveku.
Moderný rumunský štát vznikol v roku 1859 personálnou úniou podunajských kniežatstiev Moldavska a Valašska. Nový štát s oficiálnym názvom Rumunsko od roku 1866 získal nezávislosť od Osmanskej ríše v roku 1877. Počas 1. svetovej vojny, po vyhlásení neutrality v roku 1914, Rumunsko bojovalo spolu so spojeneckými mocnosťami od roku 1916. Po vojne Bukovina, Besarábia, Transylvánia a časti Banátu, Crișana a Maramureș sa stali súčasťou Rumunského kráľovstva.[1] V júni až auguste 1940 bolo Rumunsko v dôsledku paktu Molotov-Ribbentrop a druhej Viedenskej ceny nútené postúpiť Besarábiu a Severnú Bukovinu Sovietskemu zväzu a Severnú Transylvániu Maďarsku. V novembri 1940 Rumunsko podpísalo Tripartitný pakt a následne v júni 1941 vstúpilo do druhej svetovej vojny na strane Osi, bojovalo proti Sovietskemu zväzu až do augusta 1944, keď sa pripojilo k spojencom a obnovilo severnú Transylvániu.
Po vojne a okupácii Červenou armádou sa Rumunsko stalo socialistickou republikou a členom Varšavskej zmluvy. Po revolúcii v roku 1989 začalo Rumunsko prechod k demokracii a trhovému hospodárstvu.
Aktualizované
30. 10. 2023