Demografická dynamika pozorovaná na území štátu viedla v posledných rokoch k ďalšiemu tlaku mestských oblastí na lesné plochy. Na druhej strane prebiehajúci proces urbanizácie, založený na územných plánoch s ustanovením o širokej konštruktívnej prípustnosti (nadrozmerné obvody miest) a zbavený verejného programovania zásahov do územia, s následným obsadzovaním tohto na základe rozptýlených a prípad od- udeľovanie licencií na prípady podporilo fenomén mestského rozptylu s následným (a častým) umiestnením izolovaných budov v oblastiach, ktoré, pretože neboli urbanisticky obývané (a sú opustené), sú veľmi náchylné na požiar.
Postupné opúšťanie vidieckych priestorov a starnutie vidieckeho obyvateľstva tiež viedli k významným zmenám a deštrukcii agro-silvo-pastierskeho hospodárstva, čím sa zvýšila zraniteľnosť týchto priestorov lesnými požiarmi a následne sa zvýšili aj riziká pre oblasti rozhrania. V dôsledku väčšej blízkosti medzi týmito dvoma priestormi došlo k silnému vplyvu lesných požiarov v mestských oblastiach, ktoré spôsobili obrovské materiálne a ľudské straty (požiar v Coimbre v roku 2005, v Pedrogão 17. júna 2017 a centrálnom regióne krajiny dňa 15. októbra 2017). Centrálna oblasť krajiny, najmä okres Coimbra, bola opakovane vážne zasiahnutá častými požiarmi na rozhraní Urban-Forestry Interface.